XXV. Akým testom proporcionality zatiaľ prešlo na Ústavnom súde Slovenskej republiky „povinné očkovanie“ a aké bolo stanovisko Ústavného súdu Českej republiky k „povinnému očkovaniu“?
(Čas čítania: 3 minúty)
(25.1) V náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10. 12. 2014 vedeného pod spisovou značkou PL. ÚS 10/2013-1461 sa uvádza, že:
(25.1.1) „...ústavný súd uzatvára, že § 51 ods. 1 písm. d) a § 62 písm. a) zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a § 6 vyhlášky upravujúcej prevenciu a kontrolu prenosných ochorení sú v súlade s čl. 2 ods. 2 a 3 ústavy.“
(25.2) Ústavný súd tým potvrdzuje, že sa problematikou očkovania zaoberal len z hľadiska „práva na súkromie“ a teda, že pri teste proporcionality pri kolízii ústavných práv jednotlivcov a verejného záujmu na ochrane zdravia ľudí ústavný súd nestaval proti sebe náboženské právo výhrady vo svedomí pre ochranu práva na život pri použití vakcín vyprodukovaných alebo testovaných na ľudských embryonálnych a fetálnych bunkových kultúrach a líniách voči verejnému záujmu na ochrane zdravia spoločnosti.
(25.3) Je teda otázne, ako by vyšiel Ústavnému súdu Slovenskej republiky test proporcionality v užšom slova zmysle pri teste zachovania maxima z obidvoch základných práv. Čo by zostalo v takomto teste z práva na prejavovanie náboženského presvedčenia formou výhrady vo svedomí na uvedený typ vakcín vyprodukovaných alebo testovaných na ľudských embryonálnych a fetálnych bunkových kultúrach a líniách pochádzajúcich z násilných potratov, pri ktorých neexistuje alternatíva, ak by bol občan Slovenskej republiky proti svojej vôli donútený zrieknuť sa svojho náboženského presvedčenia v tak fundamentálnej veci ako je právo na život?
(25.4) Navyše, Ústavný súd Českej republiky vo svojom náleze III. ÚS 449/06 zo dňa 3. 2. 2011 spisová značka N 10/60 SbNU 97 konštatuje, že:
(25.4.1) „...neočkovanie jednotlivého dieťaťa nepredstavuje z dôvodu celkovej ‚zaočkovanosti‘ detskej populácie žiadne nebezpečenstvo, a preto tu nie je splnený ani verejný záujem na očkovaní proti vôli zákonného zástupcu (a dieťaťa).“2
(25.5) V takýchto prípadoch je zároveň naplnená aj podmienka Pápežskej akadémie za život (PAPŽ), ktorú kladie pri ochoreniach, proti ktorým neexistujú etické vakcíny, keď tvrdí, že „je správne zdržať sa použitia týchto vakcín, pokiaľ je to možné bez toho, aby tým boli deti a nepriamo i obyvateľstvo ako celok vystavené značnému ohrozeniu zdravia.“3 Katolícka mravouka tiež podľa PAPŽ pripúšťa vzdialenú pasívnu materiálnu spoluprácu na zle ako extrema ratio, teda ako krajné riešenie, ak by jej odmietnutie malo spôsobiť človeku vážne ťažkosti (prepustenie z práce živiteľa rodiny, ap.).
(25.6) Aj podľa „Inštitútu strategických analýz“ z r. 2018 povinné očkovanie odmieta na Slovensku len 2,4 % obyvateľstva.4 A z tohto beztak malého čísla nemôže hŕstka katolíkov, ktorých svedomie je scitlivené natoľko, že by chceli na seba dobrovoľne prevziať bremeno ťažkostí súvisiacich s tým, že odmietnu hoc i vzdialenú materiálnu spoluprácu na zle a nedajú seba či svoje deti zaočkovať vakcínou vyprodukovanou na ľudských embryonálnych a fetálnych bunkových kultúrach a líniách, predstavovať z dôvodu celkovej „zaočkovanosti“ celej populácie žiadne nebezpečenstvo, a preto tu nie je splnený ani verejný záujem na očkovaní proti vôli zákonného zástupcu (a dieťaťa).
(25.7) Z predmetného nálezu Ústavného súdu Českej republiky sa ďalej dozvedáme, že:
(25.7.1) „Orgán verejnej moci, ktorý rozhoduje o vynútení alebo sankcionovaní zákonnej povinnosti podrobiť sa očkovaniu, musí preto vziať do úvahy sťažovateľom predkladané výnimočné dôvody, prečo sa odmietol podrobiť očkovaniu. V prípade, že v nich sú také okolnosti, ktoré zásadným spôsobom volajú po zachovaní autonómie danej osoby, to samozrejme pri súčasnom zachovaní opačne pôsobiaceho verejného záujmu..., a teda pre výnimočné nesankciovanie povinnosti podrobiť sa očkovaniu, nesmie orgán verejnej moci zmienenú povinnosť podrobiť sa očkovaniu sankcionovať či inak vynucovať.“5
Nie je mi ľahostajné nič z toho, o čom som sa dočítal, a preto sa chcem pridať k verejnej prosbe všetkým slovenským biskupom, aby pred svetom bránili výhradu vo svedomí voči vývoju, dispenzácii, aplikácii a príjmu vakcín vyprodukovaných alebo testovaných na embryonálnych a fetálnych bunkových kultúrach a líniách.
Poznámky a zdroje: