Obsah I. Úvod II. Aké sú stavovské povinnosti lekárnika v ozvene svedomia pri morálne neprijateľných zákonoch a nedovolených postupoch? III. Ohrozuje výhrada vo svedomí na vydávanie eticky sporných vakcín lekárnikmi bezprostredne zdravie či život pacienta? IV. V čom sa líšia embryonálne a fetálne bunkové kultúry a línie od hormonálnej antikoncepcie z hľadiska dokonania vedomého potratu? V. V čom sa líši a v čom je podobné odoberanie orgánov a tkanív od živých či mŕtvych svojprávnych darcov od extrakcie, izolácie prípadne kultivácie alebo transplantácie ľudských embryonálnych a fetálnych kmeňových buniek? VI. Aký by mal byť cieľ tlaku lekárnikov za život vyvolaného odmietnutím dispenzácie liekov a vakcín vyvinutých neetickým spôsobom? VII. Prečo nás vo svedomí trápi okrajové využitie ľudských embryonálnych a fetálnych bunkových kultúr a línií pri výrobe vakcín? VIII. Ako vznikali „historické“ ľudské embryonálne a fetálne bunkové kultúry a línie derivované z tkanív orgánov násilne potratených detí, ktoré sa používajú pri produkcii niektorých vakcín dodnes? IX. Ktoré vakcíny vyprodukované na ľudských embryonálnych a fetálnych bunkových kultúrach a líniách sú dostupné na Slovensku, ako to zistím a aké sú k nim alternatívy? X. V akých krokoch prebieha výroba vírusových, toxoidných a rekombinantných vakcín? XI. Vojna o slovíčka I.: Čo sú embryonálne a fetálne kmeňové bunky, bunkové kultúry a línie a ako medzi nimi rozlišovať? XII. Vojna o slovíčka II.: Sú niektoré vakcíny „vyprodukované“ na ľudských embryonálnych či fetálnych bunkových kultúrach a líniách pochádzajúcich z násilného potratu? XIII. Vojna o slovíčka III.: Obsahujú vakcíny zvyšky „mletých tiel“ potratených ľudských zárodkov či plodov? XIV. Sú zdravé ľudské embryonálne a fetálne bunkové kultúry „nesmrteľné“ a je možné ich pasážovať „donekonečna“? XV. Čo sú tzv. „imortalizované“ bunkové línie? Sú „nesmrteľné“? Čím sa odlišujú od konečných bunkových kultúr? XVI. Je terapia ochorenia COVID-19 vôbec možná a ak áno, aké druhy terapie prichádzajú do úvahy? XVII. Nabádame ľudí, aby sa neočkovali? XVIII. Čoho je možné sa pri vakcínach proti ochoreniu COVID-19 obávať? XIX. Aké je obmedzenie účinnosti vakcín proti COVID-19 deklarované Európskou liekovou agentúrou a ich výrobcami? XX. Aký je zákonný rámec a aké sú zákonné limity výhrady vo svedomí v dnešnej farmaceutickej praxi na Slovensku? XXI. Akým spôsobom si výhradu vo svedomí uplatňujú členskí farmaceuti o. z. Lekárnici za život – Slovensko? XXII. Kedy nemožno považovať výhradu vo svedomí za uplatnenú podľa Etického kódexu lekárnika za život? XXIII. Čo o výhrade vo svedomí farmaceutov povedal Európsky súd pre ľudské práva v prípade Pichon a Sajous verzus Francúzsko? XXIV. Kto pred orgánmi Slovenskej republiky dosvedčuje, či bolo konkrétne uplatnenie si výhrady vo svedomí farmaceutom či rodičom „podľa vieroučných a mravoučných zásad Katolíckej cirkvi“, teda podľa medzinárodnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Sv. stolicou? XXV. Akým testom proporcionality zatiaľ prešlo na Ústavnom súde Slovenskej republiky „povinné očkovanie“ a aké bolo stanovisko Ústavného súdu Českej republiky k „povinnému očkovaniu“? XXVI. Aké podmienky by malo obsahovať podmienečné odopretie súhlasu zákonného zástupcu na štátom nariadené povinné pravidelné očkovania maloletej dcéry alebo syna podľa dosiahnutého veku uplatnením si výhrady vo svedomí? XXVII. Aké etické spory v sebe nesie využívanie ľudských embryonálnych a fetálnych bunkových kultúr a línií? XXVIII. Čo hovorí Nová charta zdravotníckych pracovníkov Pápežskej rady pre pastoráciu v zdravotníctve na tému vakcín vyprodukovaných alebo testovaných na ľudských embryonálnych a fetálnych bunkových kultúrach a líniách? XXIX. Akého druhu „cooperatione ad malum“, teda „spolupráce na zle“ sa podľa katolíckej mravouky dopúšťajú dispenzujúci lekárnici a užívatelia vakcín vyprodukovaných na embryonálnych a fetálnych bunkových kultúrach a líniách? XXX. Sme nezávisle od skúsenosti – teda „apriori“ – morálne povinní alebo sme morálne oprávnení v krajnej núdzi – teda ako „extrema ratio“ – zaočkovať sa vakcínou vyprodukovanou alebo testovanou na ľudských embryonálnych a fetálnych bunkových kultúrach či líniách? XXXI. Môžu predvídateľné zdanlivo dobré dôsledky zlého skutku zmeniť jeho mravný charakter? Možno za predmet mravného skutku uznať proces alebo výsledok výlučne fyzického poriadku? XXXII. Kladieme na svedomie našich členských farmaceutov zbytočné a neúnosné bremeno, keď ich vyzývame, aby si na vydávanie vakcín vyprodukovaných alebo testovaných na ľudských embryonálnych a fetálnych bunkových kultúrach a líniách uplatňovali výhradu vo svedomí? XXXIII. Aké otázky svojím vyjadrením k nášmu Stanovisku vyvolala Subkomisia pre bioetiku Teologickej komisie Konferencie biskupov Slovenska?

IX. Ktoré vakcíny vyprodukované na ľudských embryonálnych a fetálnych bunkových kultúrach a líniách sú dostupné na Slovensku, ako to zistím a aké sú k nim alternatívy?

(Čas čítania: 4 minúty)

(9.1) Prehľad očkovacích látok vyprodukovaných na embryonálnych a fetálnych bunkových kultúrach a líniách, ako aj ich zaradenie do tzv. povinného očkovacieho kalendára detí a mládeže platnom v Slovenskej republike priebežne aktualizujeme a zverejňujeme ako súbor dát na tomto odkaze.

(9.2) V povinnom očkovacom kalendári detí a mládeže patria z etického hľadiska medzi najproblematickejšie kombinované vakcíny (M-M-RVAXPRO, Priorix, ProQuad), pri ktorých je často len jeden z prítomných antigénov namnožený na ľudských fetálnych bunkových kultúrach.

(9.3) Žiaľ, vakcína proti ružienke (rubeolla), ktorá spadá pod povinné očkovanie, a ktorá by bola vyprodukovaná na inej než ľudskej fetálnej bunkovej kultúre MRC-5¹ pochádzajúcej z násilného potratu, je dostupná len v Japonsku. U nás v rámci povinného očkovania distribuovanú vakcínu M-M-RVAXPRO v Japonsku zakázali kvôli nežiaducim účinkom.² Japonský Inštitút Kitasato vyrába vakcíny proti ružienke zvané Takahashi, TO-336 a Matuba, pripravované na bunkách z obličky králika, a Matuura pripravovanú na bunkách z embrya prepelice. Alternatívou k vakcíne proti nákazlivej žltačke typu A vyprodukovanej na ľudskej fetálnej bunkovej kultúre je napr. japonská vakcína Ainmugen od Chemo-séro-terapeutického výskumného ústavu Kaketsuken, ktorá bola vyprodukovaná na bunkách z opičej obličky³.

(9.4) Na trhu bola medzičasom dostupná aj samostatná vakcína proti príušniciam (MumpsVax od Merck), ktorú sa v roku 2010 firma Merck rozhodla už ďalej nevyrábať⁴.

(9.5) Okrem ružienky je ďalší problém s vakcínou proti ovčím kiahňam Varivax^®, ktorá využíva taktiež ľudskú fetálnu bunkovú kultúru MRC-5, a ku ktorej niet v súčasnosti na Slovensku alternatívy.

(9.6) Ďalej priebežne monitorujeme prehľad výrobcov vakcín proti ochoreniu COVID-19 vrátane hodnotenia ich výrobných postupov z etického hľadiska a zverejňujeme ho ako súbor dát na tomto odkaze.

(9.7) Vakcíny proti ochoreniu COVID-19 na báze vírusového vektora od spoločností (1) AstraZeneca v spolupráci s University of Oxford (USA, Veľká Británia)⁵ a (2) Janssen Research & Development, Inc. v spolupráci s Johnson & Johnson (USA)⁶ a (3) Gamaleya Research Institute (Sputnik V, Rusko)⁷ sú nadizajnované a priamo vyprodukované na embryonálnych a fetálnych bunkových kultúrach a líniách z potratených ľudských plodov [1: T-REx-293 (RRID:CVCLD585); 2: PER.C6/TetR (RRID:CVCLG704), HEK293T-hACE2 (RRID:CVCL_0063); 3: HEK293 (RRID:CVCL_0045);].

(9.8) RNA vakcíny od spoločností (1) Moderna, Inc. v spolupráci s National Institutes of Health (USA)⁸ a (2) Pfizer v spolupráci s BioNTech (Nemecko, USA)⁹ sú podrobované overovacím testom na embryonálnych a fetálnych bunkových kultúrach a líniách z potratených ľudských plodov [1: HEK293T (RRID:CVCL0063), HEK293T/17 (RRID:CVCL1926); 2: HEK293T (RRID:CVCL_0063)].

(9.9) Skutočnosť, či bola očkovacia látka testovaná na embryonálnych a fetálnych bunkových kultúrach a líniách nie sú výrobcovia v súčasnosti povinní uvádzať v písomnej informácii pre používateľa (PIL), ani v súhrnnej charakteristike vlastností lieku (SPC). Danú informáciu je možné získať až po dôkladnom štúdiu sprievodných štúdií, ktorými sa dokazuje účinnosť očkovacej látky.

(9.10) Skutočnosť, či bola očkovacia látka vyprodukovaná na embryonálnych a fetálnych bunkových kultúrach a líniách je v písomnej informácii pre používateľa (PIL) ako aj v súhrnnej charakteristike vlastností lieku (SPC) uvedená. Najčastejšie býva „zakódovaná“ v konštatovaní, že daný vírus, ktorý celý alebo ktorého časti sa nachádzajú vo vakcíne, bol „rozmnožený na ľudských diploidných bunkách“. Každá ľudská bunka v tele, okrem mužských spermií a ženských vajíčok je diploidná, čo znamená, že obsahuje dva sety chromozómov – preto je používanie tohto termínu v súvislosti s využívaním ľudských embryonálnych a fetálnych bunkových kultúr a línií pochádzajúcich z násilných potratov prinajmenšom nedostatočné ak nie priam zavádzajúce v procese oboznamovania sa pacienta so zložením vakcíny.

(9.11) Pre úplnosť dodajme, že pre pacienta monitorujeme aj najpoužívanejšie bunkové kultúry a línie používané na výrobu vakcín a ich prehľad zverejňujeme na tomto odkaze. Vďaka tomuto prehľadu môže pacient poľahky zistiť presný pôvod bunkových kultúr a línií, za pomoci ktorých bola vyrobená vakcína, ktorou má byť očkovaný – či majú ľudský alebo zvierací pôvod – a či boli vyvinuté etickým spôsobom.

(9.12) Na európskom a poťažmo na slovenskom trhu s liečivami je v súčasnosti dostupnosť alternatívnych vakcín, ktoré sú súčasťou povinného očkovania, a ktoré by neboli vyrobené či testované na ľudských embryonálnych a fetálnych bunkových kultúrach a líniách sťažená a pre pacienta sú takmer nedosiahnuteľné.

***

(9.13) Za takýchto okolností, s uvedeným poznaním a načrtnutou motiváciou vznikalo naše Stanovisko k očkovaniu proti ochoreniu COVID-19. Teraz máme potrebu rozvíjať jednotlivé druhy argumentov v osobitných oddieloch tak, ako sme naznačili už v úvode.

⬆ späť na obsah ⬆

Poznámky a zdroje:

Obsah I. Úvod II. Aké sú stavovské povinnosti lekárnika v ozvene svedomia pri morálne neprijateľných zákonoch a nedovolených postupoch? III. Ohrozuje výhrada vo svedomí na vydávanie eticky sporných vakcín lekárnikmi bezprostredne zdravie či život pacienta? IV. V čom sa líšia embryonálne a fetálne bunkové kultúry a línie od hormonálnej antikoncepcie z hľadiska dokonania vedomého potratu? V. V čom sa líši a v čom je podobné odoberanie orgánov a tkanív od živých či mŕtvych svojprávnych darcov od extrakcie, izolácie prípadne kultivácie alebo transplantácie ľudských embryonálnych a fetálnych kmeňových buniek? VI. Aký by mal byť cieľ tlaku lekárnikov za život vyvolaného odmietnutím dispenzácie liekov a vakcín vyvinutých neetickým spôsobom? VII. Prečo nás vo svedomí trápi okrajové využitie ľudských embryonálnych a fetálnych bunkových kultúr a línií pri výrobe vakcín? VIII. Ako vznikali „historické“ ľudské embryonálne a fetálne bunkové kultúry a línie derivované z tkanív orgánov násilne potratených detí, ktoré sa používajú pri produkcii niektorých vakcín dodnes? IX. Ktoré vakcíny vyprodukované na ľudských embryonálnych a fetálnych bunkových kultúrach a líniách sú dostupné na Slovensku, ako to zistím a aké sú k nim alternatívy? X. V akých krokoch prebieha výroba vírusových, toxoidných a rekombinantných vakcín? XI. Vojna o slovíčka I.: Čo sú embryonálne a fetálne kmeňové bunky, bunkové kultúry a línie a ako medzi nimi rozlišovať? XII. Vojna o slovíčka II.: Sú niektoré vakcíny „vyprodukované“ na ľudských embryonálnych či fetálnych bunkových kultúrach a líniách pochádzajúcich z násilného potratu? XIII. Vojna o slovíčka III.: Obsahujú vakcíny zvyšky „mletých tiel“ potratených ľudských zárodkov či plodov? XIV. Sú zdravé ľudské embryonálne a fetálne bunkové kultúry „nesmrteľné“ a je možné ich pasážovať „donekonečna“? XV. Čo sú tzv. „imortalizované“ bunkové línie? Sú „nesmrteľné“? Čím sa odlišujú od konečných bunkových kultúr? XVI. Je terapia ochorenia COVID-19 vôbec možná a ak áno, aké druhy terapie prichádzajú do úvahy? XVII. Nabádame ľudí, aby sa neočkovali? XVIII. Čoho je možné sa pri vakcínach proti ochoreniu COVID-19 obávať? XIX. Aké je obmedzenie účinnosti vakcín proti COVID-19 deklarované Európskou liekovou agentúrou a ich výrobcami? XX. Aký je zákonný rámec a aké sú zákonné limity výhrady vo svedomí v dnešnej farmaceutickej praxi na Slovensku? XXI. Akým spôsobom si výhradu vo svedomí uplatňujú členskí farmaceuti o. z. Lekárnici za život – Slovensko? XXII. Kedy nemožno považovať výhradu vo svedomí za uplatnenú podľa Etického kódexu lekárnika za život? XXIII. Čo o výhrade vo svedomí farmaceutov povedal Európsky súd pre ľudské práva v prípade Pichon a Sajous verzus Francúzsko? XXIV. Kto pred orgánmi Slovenskej republiky dosvedčuje, či bolo konkrétne uplatnenie si výhrady vo svedomí farmaceutom či rodičom „podľa vieroučných a mravoučných zásad Katolíckej cirkvi“, teda podľa medzinárodnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Sv. stolicou? XXV. Akým testom proporcionality zatiaľ prešlo na Ústavnom súde Slovenskej republiky „povinné očkovanie“ a aké bolo stanovisko Ústavného súdu Českej republiky k „povinnému očkovaniu“? XXVI. Aké podmienky by malo obsahovať podmienečné odopretie súhlasu zákonného zástupcu na štátom nariadené povinné pravidelné očkovania maloletej dcéry alebo syna podľa dosiahnutého veku uplatnením si výhrady vo svedomí? XXVII. Aké etické spory v sebe nesie využívanie ľudských embryonálnych a fetálnych bunkových kultúr a línií? XXVIII. Čo hovorí Nová charta zdravotníckych pracovníkov Pápežskej rady pre pastoráciu v zdravotníctve na tému vakcín vyprodukovaných alebo testovaných na ľudských embryonálnych a fetálnych bunkových kultúrach a líniách? XXIX. Akého druhu „cooperatione ad malum“, teda „spolupráce na zle“ sa podľa katolíckej mravouky dopúšťajú dispenzujúci lekárnici a užívatelia vakcín vyprodukovaných na embryonálnych a fetálnych bunkových kultúrach a líniách? XXX. Sme nezávisle od skúsenosti – teda „apriori“ – morálne povinní alebo sme morálne oprávnení v krajnej núdzi – teda ako „extrema ratio“ – zaočkovať sa vakcínou vyprodukovanou alebo testovanou na ľudských embryonálnych a fetálnych bunkových kultúrach či líniách? XXXI. Môžu predvídateľné zdanlivo dobré dôsledky zlého skutku zmeniť jeho mravný charakter? Možno za predmet mravného skutku uznať proces alebo výsledok výlučne fyzického poriadku? XXXII. Kladieme na svedomie našich členských farmaceutov zbytočné a neúnosné bremeno, keď ich vyzývame, aby si na vydávanie vakcín vyprodukovaných alebo testovaných na ľudských embryonálnych a fetálnych bunkových kultúrach a líniách uplatňovali výhradu vo svedomí? XXXIII. Aké otázky svojím vyjadrením k nášmu Stanovisku vyvolala Subkomisia pre bioetiku Teologickej komisie Konferencie biskupov Slovenska?