Obsah I. Úvod II. Aké sú stavovské povinnosti lekárnika v ozvene svedomia pri morálne neprijateľných zákonoch a nedovolených postupoch? III. Ohrozuje výhrada vo svedomí na vydávanie eticky sporných vakcín lekárnikmi bezprostredne zdravie či život pacienta? IV. V čom sa líšia embryonálne a fetálne bunkové kultúry a línie od hormonálnej antikoncepcie z hľadiska dokonania vedomého potratu? V. V čom sa líši a v čom je podobné odoberanie orgánov a tkanív od živých či mŕtvych svojprávnych darcov od extrakcie, izolácie prípadne kultivácie alebo transplantácie ľudských embryonálnych a fetálnych kmeňových buniek? VI. Aký by mal byť cieľ tlaku lekárnikov za život vyvolaného odmietnutím dispenzácie liekov a vakcín vyvinutých neetickým spôsobom? VII. Prečo nás vo svedomí trápi okrajové využitie ľudských embryonálnych a fetálnych bunkových kultúr a línií pri výrobe vakcín? VIII. Ako vznikali „historické“ ľudské embryonálne a fetálne bunkové kultúry a línie derivované z tkanív orgánov násilne potratených detí, ktoré sa používajú pri produkcii niektorých vakcín dodnes? IX. Ktoré vakcíny vyprodukované na ľudských embryonálnych a fetálnych bunkových kultúrach a líniách sú dostupné na Slovensku, ako to zistím a aké sú k nim alternatívy? X. V akých krokoch prebieha výroba vírusových, toxoidných a rekombinantných vakcín? XI. Vojna o slovíčka I.: Čo sú embryonálne a fetálne kmeňové bunky, bunkové kultúry a línie a ako medzi nimi rozlišovať? XII. Vojna o slovíčka II.: Sú niektoré vakcíny „vyprodukované“ na ľudských embryonálnych či fetálnych bunkových kultúrach a líniách pochádzajúcich z násilného potratu? XIII. Vojna o slovíčka III.: Obsahujú vakcíny zvyšky „mletých tiel“ potratených ľudských zárodkov či plodov? XIV. Sú zdravé ľudské embryonálne a fetálne bunkové kultúry „nesmrteľné“ a je možné ich pasážovať „donekonečna“? XV. Čo sú tzv. „imortalizované“ bunkové línie? Sú „nesmrteľné“? Čím sa odlišujú od konečných bunkových kultúr? XVI. Je terapia ochorenia COVID-19 vôbec možná a ak áno, aké druhy terapie prichádzajú do úvahy? XVII. Nabádame ľudí, aby sa neočkovali? XVIII. Čoho je možné sa pri vakcínach proti ochoreniu COVID-19 obávať? XIX. Aké je obmedzenie účinnosti vakcín proti COVID-19 deklarované Európskou liekovou agentúrou a ich výrobcami? XX. Aký je zákonný rámec a aké sú zákonné limity výhrady vo svedomí v dnešnej farmaceutickej praxi na Slovensku? XXI. Akým spôsobom si výhradu vo svedomí uplatňujú členskí farmaceuti o. z. Lekárnici za život – Slovensko? XXII. Kedy nemožno považovať výhradu vo svedomí za uplatnenú podľa Etického kódexu lekárnika za život? XXIII. Čo o výhrade vo svedomí farmaceutov povedal Európsky súd pre ľudské práva v prípade Pichon a Sajous verzus Francúzsko? XXIV. Kto pred orgánmi Slovenskej republiky dosvedčuje, či bolo konkrétne uplatnenie si výhrady vo svedomí farmaceutom či rodičom „podľa vieroučných a mravoučných zásad Katolíckej cirkvi“, teda podľa medzinárodnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Sv. stolicou? XXV. Akým testom proporcionality zatiaľ prešlo na Ústavnom súde Slovenskej republiky „povinné očkovanie“ a aké bolo stanovisko Ústavného súdu Českej republiky k „povinnému očkovaniu“? XXVI. Aké podmienky by malo obsahovať podmienečné odopretie súhlasu zákonného zástupcu na štátom nariadené povinné pravidelné očkovania maloletej dcéry alebo syna podľa dosiahnutého veku uplatnením si výhrady vo svedomí? XXVII. Aké etické spory v sebe nesie využívanie ľudských embryonálnych a fetálnych bunkových kultúr a línií? XXVIII. Čo hovorí Nová charta zdravotníckych pracovníkov Pápežskej rady pre pastoráciu v zdravotníctve na tému vakcín vyprodukovaných alebo testovaných na ľudských embryonálnych a fetálnych bunkových kultúrach a líniách? XXIX. Akého druhu „cooperatione ad malum“, teda „spolupráce na zle“ sa podľa katolíckej mravouky dopúšťajú dispenzujúci lekárnici a užívatelia vakcín vyprodukovaných na embryonálnych a fetálnych bunkových kultúrach a líniách? XXX. Sme nezávisle od skúsenosti – teda „apriori“ – morálne povinní alebo sme morálne oprávnení v krajnej núdzi – teda ako „extrema ratio“ – zaočkovať sa vakcínou vyprodukovanou alebo testovanou na ľudských embryonálnych a fetálnych bunkových kultúrach či líniách? XXXI. Môžu predvídateľné zdanlivo dobré dôsledky zlého skutku zmeniť jeho mravný charakter? Možno za predmet mravného skutku uznať proces alebo výsledok výlučne fyzického poriadku? XXXII. Kladieme na svedomie našich členských farmaceutov zbytočné a neúnosné bremeno, keď ich vyzývame, aby si na vydávanie vakcín vyprodukovaných alebo testovaných na ľudských embryonálnych a fetálnych bunkových kultúrach a líniách uplatňovali výhradu vo svedomí? XXXIII. Aké otázky svojím vyjadrením k nášmu Stanovisku vyvolala Subkomisia pre bioetiku Teologickej komisie Konferencie biskupov Slovenska?

XVI. Je terapia ochorenia COVID-19 vôbec možná a ak áno, aké druhy terapie prichádzajú do úvahy?

(Čas čítania: 4 minúty)

(16.1) Viacero reakcií nám prišlo dotýkajúc sa témy účinnosti liečby ochorenia COVID-19 hydroxychlorochínom, isoprinosinom, kolchicínom či ivermektínom. O týchto liečivách sa vo vedeckej obci a už aj medzi laikmi diskutuje niekoľko mesiacov.

(16.2) Hydroxychlorochín je liek používaný pri malárii a niektorých autoimunitných ochoreniach. Hoci sa zo začiatku považoval za veľmi účinný liek pri terapii ochorenia COVID-19,¹ neskôr sa od jeho používania upustilo a FDA zrušila jeho núdzové použitie na liečbu COVID-19 najmä pre nevhodný pomer efektivity a rizika nežiadúcich účinkov spojených s arytmiou srdca. ^{2, 3}

(16.3) Isoprinosine alebo teda inosine pranobex, ktorý sme spomínali aj v našom Stanovisku, je imunomodulačným liekom využívaným najmä na infekcie spôsobené herpes vírusom typu 1, ale aj respiračných a ďalších vírusových infekciách. Pôsobí komplexne na imunitný systém, kedy zvyšuje počet NK buniek („natural killers“, teda prirodzených zabijakov), ktoré sú kľúčovou bunkovou zložkou nešpecifickej imunity.⁴ Štúdia vykonaná v Českej republike preukázala jeho výrazný benefit pri liečbe ochorenia COVID-19.⁵

(16.4) Kolchicín je alkaloid izolovaný z rastliny Colchicum autumnale, teda Jesienka obyčajná. Ako liek sa používa predovšetkým na prevenciu alebo liečbu záchvatov dny, pri epizódach familiárnej stredomorskej horúčky a pri niektorých typoch leukémie.⁶ Kolchicín ako lacný a ľahko dostupný liek je schopný potláčať mnohé zápalové procesy, ktoré sa objavujú aj pri ochorení COVID-19, pričom nepôsobí imunosupresívne a nezvyšuje riziko infekcie.⁷ Podľa randomizovanej placebom kontrolovanej dvojito zaslepenej klinickej štúdie vedie užívanie kolchicínu ku skráteniu doby hospitalizácie a tiež doby potrebnej na pľúcnu ventiláciu u pacientov s miernym až mierne ťažkým priebehom ochorenia COVID-19.⁸ Avšak kolchicín patrí medzi veľmi toxické látky, pričom už len 0,8mg/kg váhy vedie k multiorgánovému zlyhaniu a smrti.⁹ Preto nariadenie liečby patrí výhradne do rúk lekára.

(16.5) Ivermektín ako antiparazitikum na Slovensku schválený pre veterinárne účely sa používa pri prevencii a terapii rôznych parazitárnych ochorení zvierat.¹⁰ Keďže má toto liečivo aj antikancerózny, antibakteriálny aj antivírusový účinok, je využívaný aj u ľudí, a to v terapii niektorých aj vírusových ochorení, ako Zika, horúčka dengue, žltá zimnica, HIV a ďalších. V humánnej medicíne sa využíva už takmer 50 rokov.¹¹ Na základe týchto vedomostí lekári účinok ivermektínu začali testovať aj voči ochoreniu COVID-19, čo prinieslo v niektorých prípadoch veľmi dobré výsledky.¹² V laboratórnych podmienkach bol schopný ivermektín zničiť vírus SARS-CoV-2 v priebehu 48 hodín až päťtisíc násobne.¹³ Preto mnohé krajiny tento liek už aktívne na terapiu ochorenia COVID-19 používajú, ako napríklad Bangladéš, Egypt, mnohé štáty v Amerike a aj niektoré štáty v Európe. Skúsenosť mnohých lekárov potvrdzuje priaznivý účinok ivermektínu v terapii ochorenia COVID-19 najmä v jeho počiatočných štádiách. Kontrolované klinické štúdie z mnohých centier a krajín na celom svete hlásia konzistentné a výrazné zlepšenie výsledkov liečby COVID-19, ak bol do nej začlenený ivermektín.¹⁴ Podľa viacerých odborníkov a lekárov, a tiež aj NIH, by mal byť tento liek nasadený pacientom s ochorením COVID-19, aby sa zvýšili ich šance na prežitie.¹⁵ V polovici januára sa ivermektín dostal aj do odporúčaní Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky ¹⁶ a na konci januára preň minister zdravotníctva udelil povolenie na terapeutické účely zatiaľ na obdobie pol roka.¹⁷ Liečivo je však inhibítor niekoľkých podtypov cytochrómu P540, na čo je nutné pamätať pri polyfarmakoterapii a taktiež z animálnych modelov vyplýva, že je potenciálnym teratogénom. Napriek tomu však poznanie jeho dlhodobých účinkov je obrovským benefitom oproti iným liečivám, pri ktorých len prebiehajú klinické skúšania a ich dlhodobý vplyv na organizmus ešte nie je známy.

(16.6) Okrem týchto vyššie spomenutých liečiv sa pri terapii ochorenia COVID-19 používajú aj liečivá ako napríklad kortikoid dexametazón, antivirotiká remdesivir, favipiravir, ribavirin a lopinavir, antibiotikum azitromycín a monoklonálne či polyklonálne protilátky.^18, 19 V spomínanom odporúčaní Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky sa spomína aj nami a tiež iným odborníkmi odporúčaný vitamín D a tiež ďalšie vitamíny a stopové prvky, ktorých užívanie môže podporiť imunitu, a tak pomôcť predísť nakazeniu či zmierniť priebeh ochorenia COVID-19. Ich účinnosť a nežiaduce účinky nebudeme bližšie v tomto článku rozoberať. Chceme hlavne poukázať na široké možnosti terapie a prevencie ochorenia COVID-19, ktoré treba zohľadniť vzhľadom na stav pacienta a jeho už súčasné užívanie liekov.

(16.7) Avšak nejde nám len o telesnú, ale aj o duševnú a duchovnú integritu každého pacienta či zdravotníckeho pracovníka. Preto sa na danú tému pozeráme komplexne a chceme vytvoriť priestor pre odbornú diskusiu, aby si každý mohol utvoriť celistvý obraz a tak sa mohol rozhodnúť. 

⬆ späť na obsah ⬆ 

Poznámky a zdroje:

Obsah I. Úvod II. Aké sú stavovské povinnosti lekárnika v ozvene svedomia pri morálne neprijateľných zákonoch a nedovolených postupoch? III. Ohrozuje výhrada vo svedomí na vydávanie eticky sporných vakcín lekárnikmi bezprostredne zdravie či život pacienta? IV. V čom sa líšia embryonálne a fetálne bunkové kultúry a línie od hormonálnej antikoncepcie z hľadiska dokonania vedomého potratu? V. V čom sa líši a v čom je podobné odoberanie orgánov a tkanív od živých či mŕtvych svojprávnych darcov od extrakcie, izolácie prípadne kultivácie alebo transplantácie ľudských embryonálnych a fetálnych kmeňových buniek? VI. Aký by mal byť cieľ tlaku lekárnikov za život vyvolaného odmietnutím dispenzácie liekov a vakcín vyvinutých neetickým spôsobom? VII. Prečo nás vo svedomí trápi okrajové využitie ľudských embryonálnych a fetálnych bunkových kultúr a línií pri výrobe vakcín? VIII. Ako vznikali „historické“ ľudské embryonálne a fetálne bunkové kultúry a línie derivované z tkanív orgánov násilne potratených detí, ktoré sa používajú pri produkcii niektorých vakcín dodnes? IX. Ktoré vakcíny vyprodukované na ľudských embryonálnych a fetálnych bunkových kultúrach a líniách sú dostupné na Slovensku, ako to zistím a aké sú k nim alternatívy? X. V akých krokoch prebieha výroba vírusových, toxoidných a rekombinantných vakcín? XI. Vojna o slovíčka I.: Čo sú embryonálne a fetálne kmeňové bunky, bunkové kultúry a línie a ako medzi nimi rozlišovať? XII. Vojna o slovíčka II.: Sú niektoré vakcíny „vyprodukované“ na ľudských embryonálnych či fetálnych bunkových kultúrach a líniách pochádzajúcich z násilného potratu? XIII. Vojna o slovíčka III.: Obsahujú vakcíny zvyšky „mletých tiel“ potratených ľudských zárodkov či plodov? XIV. Sú zdravé ľudské embryonálne a fetálne bunkové kultúry „nesmrteľné“ a je možné ich pasážovať „donekonečna“? XV. Čo sú tzv. „imortalizované“ bunkové línie? Sú „nesmrteľné“? Čím sa odlišujú od konečných bunkových kultúr? XVI. Je terapia ochorenia COVID-19 vôbec možná a ak áno, aké druhy terapie prichádzajú do úvahy? XVII. Nabádame ľudí, aby sa neočkovali? XVIII. Čoho je možné sa pri vakcínach proti ochoreniu COVID-19 obávať? XIX. Aké je obmedzenie účinnosti vakcín proti COVID-19 deklarované Európskou liekovou agentúrou a ich výrobcami? XX. Aký je zákonný rámec a aké sú zákonné limity výhrady vo svedomí v dnešnej farmaceutickej praxi na Slovensku? XXI. Akým spôsobom si výhradu vo svedomí uplatňujú členskí farmaceuti o. z. Lekárnici za život – Slovensko? XXII. Kedy nemožno považovať výhradu vo svedomí za uplatnenú podľa Etického kódexu lekárnika za život? XXIII. Čo o výhrade vo svedomí farmaceutov povedal Európsky súd pre ľudské práva v prípade Pichon a Sajous verzus Francúzsko? XXIV. Kto pred orgánmi Slovenskej republiky dosvedčuje, či bolo konkrétne uplatnenie si výhrady vo svedomí farmaceutom či rodičom „podľa vieroučných a mravoučných zásad Katolíckej cirkvi“, teda podľa medzinárodnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Sv. stolicou? XXV. Akým testom proporcionality zatiaľ prešlo na Ústavnom súde Slovenskej republiky „povinné očkovanie“ a aké bolo stanovisko Ústavného súdu Českej republiky k „povinnému očkovaniu“? XXVI. Aké podmienky by malo obsahovať podmienečné odopretie súhlasu zákonného zástupcu na štátom nariadené povinné pravidelné očkovania maloletej dcéry alebo syna podľa dosiahnutého veku uplatnením si výhrady vo svedomí? XXVII. Aké etické spory v sebe nesie využívanie ľudských embryonálnych a fetálnych bunkových kultúr a línií? XXVIII. Čo hovorí Nová charta zdravotníckych pracovníkov Pápežskej rady pre pastoráciu v zdravotníctve na tému vakcín vyprodukovaných alebo testovaných na ľudských embryonálnych a fetálnych bunkových kultúrach a líniách? XXIX. Akého druhu „cooperatione ad malum“, teda „spolupráce na zle“ sa podľa katolíckej mravouky dopúšťajú dispenzujúci lekárnici a užívatelia vakcín vyprodukovaných na embryonálnych a fetálnych bunkových kultúrach a líniách? XXX. Sme nezávisle od skúsenosti – teda „apriori“ – morálne povinní alebo sme morálne oprávnení v krajnej núdzi – teda ako „extrema ratio“ – zaočkovať sa vakcínou vyprodukovanou alebo testovanou na ľudských embryonálnych a fetálnych bunkových kultúrach či líniách? XXXI. Môžu predvídateľné zdanlivo dobré dôsledky zlého skutku zmeniť jeho mravný charakter? Možno za predmet mravného skutku uznať proces alebo výsledok výlučne fyzického poriadku? XXXII. Kladieme na svedomie našich členských farmaceutov zbytočné a neúnosné bremeno, keď ich vyzývame, aby si na vydávanie vakcín vyprodukovaných alebo testovaných na ľudských embryonálnych a fetálnych bunkových kultúrach a líniách uplatňovali výhradu vo svedomí? XXXIII. Aké otázky svojím vyjadrením k nášmu Stanovisku vyvolala Subkomisia pre bioetiku Teologickej komisie Konferencie biskupov Slovenska?