XII. Vojna o slovíčka II.: Sú niektoré vakcíny „vyprodukované“ na ľudských embryonálnych či fetálnych bunkových kultúrach a líniách pochádzajúcich z násilného potratu?
(Čas čítania: 5 minút)
(12.1) O. z. Katolícka zdravotnícka únia1 – ktorá na svojich internetových stránkach ku dňu zverejnenia tohto článku stále uvádza ako svojho odborného garanta prof. MUDr. RNDr. Rudolfa Pullmanna, Ph. D. – uverejnila na svojom webovom sídle v sekcii Často kladené otázky v časti Epidemiológia odpoveď na otázku „Je možné, aby v očkovacích látkach boli prítomné stopy po látkach, ktoré boli vyrobené z potratených ľudských plodov?“ nasledovné tvrdenie:
(12.1.1) „V očkovacích látkach sa priamo nevyskytujú látky vyrobené z potratených plodov. Avšak niektoré očkovacie látky boli v minulosti vyvinuté na bunkových kultúrach z potratených ľudských plodov. Napriek tomu, keďže neexistuje alternatíva, je potrebné nimi očkovať do doby, keď budú dostupné očkovacie látky, ktoré by boli vyvinuté morálne prípustným spôsobom.“2
(12.2) Etická komisia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky vo svojom uznesení č. 43/51 – Etické aspekty povinného očkovania z 22. 11. 2013 hovorí:
(12.2.1) „Pre časť našej verejnosti predstavuje určitý morálny problém skutočnosť, že pri vývoji a výrobe niektorých očkovacích látok sa na pomnoženie a získanie vírusov, potrebných na ich prípravu, používajú stabilné bunkové kultúry, na ktorých získanie sa pred viacerými desaťročiami použili tkanivá umelo potrateného ľudského plodu. Tieto medzinárodne definované stabilné bunkové kultúry nie je v súčasnosti ľahké pri výrobe daných očkovacích látok nahradiť. Treba však upozorniť, že aktuálne vyrábané a používané vakcíny neobsahujú žiadne súčasti potratených ľudských embryí a plodov, ani sa tieto pri ich výrobe nepoužívajú – ako sa možno presvedčiť z príslušných medzinárodne definovaných a prísne kontrolovaných výrobných postupov.“3
(12.3) V našom Stanovisku sme uviedli pri niektorých typoch vakcín proti ochoreniu COVID-19, že boli „priamo vyprodukované na ľudských embryonálnych bunkových líniách z potratených ľudských plodov“. Niektorí odborníci z nám nepochopiteľných príčin boli v duchu uvedeného stanoviska etickej komisie MZ SR ochotní ešte aj dnes vyvolať polemiku ohľadom tohto tvrdenia.
(12.4) Pričom označenie „vaccine production cell line“, teda „bunková línia na výrobu vakcín“ je štandardným katalógovým označením4 tých bunkových línií, ktoré sa používajú na množenie vírusu, ktorý sa má stať súčasťou vakcín. Uveďme názvy dvoch štúdií, v ktorých bude tento „terminus technicus“ – teda odborné pomenovanie – použitý v dvoch rôznych gramatických spojeniach: (1) „Návrh bunkových línií na výrobu vírusových vakcín: Kde sa nachádzame?“5 V tomto názve je termín v spojení „bunkové línie na výrobu vakcín“, i keď sa tým myslia tie bunkové línie, na ktorých sa množí vírus, ktorý bude použitý vo vakcíne samotnej. Druhý príklad: (2) „Vakcíny vyprodukované na diploidných bunkových líniách“6 V tomto názve štúdie je použitá rovnaká gramatická väzba, akú sme použili v našom Stanovisku.
(12.5) To, čo tvrdí Katolícka zdravotnícka únia zastrešujúca sa svojím odborným garantom prof. MUDr. RNDr. Rudolfom Pullmannom, Ph. D., a síce, že v „očkovacích látkach sa priamo nevyskytujú látky vyrobené z potratených plodov“ je odborne nesprávne a zavádzajúce. Tvrdíme to napriek tomu, že zo sémantického – teda z jazykového hľadiska skúmajúceho význam jednotlivých jazykových jednotiek – by stálo za to preskúmať užší význam pojmu „látka“ v biochémii a následne jeho použitie v uvedenom kontexte. (Aby sme sa vyhli výhovorkám, v akom zmysle bolo slovo „látka“ v uvedenej vete použité). Avšak, ak v širšom zmysle prijmeme zaužívaný pojem „očkovacia látka“, ktorým sa označuje obsah vakcíny, potom platí, že v očkovacích látkach sa priamo vyskytujú látky vyrobené z potratených plodov.
(12.6) Vo všetkých vírusových očkovacích látkach vyprodukovaných na embryonálnych a fetálnych bunkových kultúrach a líniách sa totiž nutne vyskytujú živé, oslabené alebo mŕtve a neaktívne vírusy, ktoré boli „vyrobené“, teda namnožené na bunkových kultúrach a líniách pochádzajúcich „z potratených plodov“ – ich výskyt vo vakcíne vo všeobecnosti je samotným princípom očkovania, kedy vystavenie organizmu takto namnoženým a upraveným vírusom podporuje tvorbu protilátok. Okrem toho, vakcíny vyprodukované na embryonálnych a fetálnych bunkových kultúrach a líniách takisto nutne obsahujú aj látky, ktoré sú vlastné priamo potrateným plodom, a to konkrétne sekvencie ich DNA na úrovni bázových párov. Pre viac informácií pozri kapitolu XIII. Vojna o slovíčka III.: Obsahujú vakcíny zvyšky „mletých tiel“ potratených ľudských zárodkov či plodov?
(12.7) Tvrdiť spolu s Etickou komisiou Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, že „súčasti potratených ľudských embryí a plodov“ sa pri „výrobe [vakcín] nepoužívajú“, je ako tvrdiť, že pri výrobe piva sa dnes nepoužíva jačmeň a dokonca sa o tom možno presvedčiť zo súčasných oficiálnych výrobných postupov pivovarov. Majúc na pamäti, že analógia je v logike definovaná ako obdoba objektov na základe podobných, nie nutne totožných príznakov alebo niektorých spoločných charakteristík – si za účelom rozvinutia príkladu položme otázku – bude vyššie uvedené tvrdenie o úlohe jačmeňa pri výrobe piva pravdivé? Áno, pretože na výrobu piva sa používa slad, čo je naklíčené a usušené zrno najčastejšie jačmeňa, z ktorého sa v sladovníckom procese rozštiepením škrobov na jednoduché skvasiteľné cukry získavajú cukrotvorné enzýmy. Kedysi boli sladovne súčasťou každého pivovaru, ale dnes sú tieto od produkcie piva oddelené a do pivovaru sa dováža už hotový slad. Teda z hľadiska výrobného procesu dnešného piva sa možno presvedčiť, že pivovar nepoužíva jačmeň. Napriek tomu všetci vedia, že pivo sa vyrába z jačmeňa.
(12.8) Podobne sa dnes jedno odvetvie farmaceuticko-medicínskeho priemyslu zaoberá kultiváciou bunkových línií v „súčasnom zariadení so správnou výrobnou praxou v spracúvaní ľudských buniek (cGMP)“7, druhé množením vírusov na týchto bunkách a tretie výrobou vakcín z týchto vírusov vyprodukovaných na ľudských embryonálnych a fetálnych bunkových kultúrach a líniách. A preto tvrdiť, že „súčasti potratených ľudských embryí a plodov“ sa pri „výrobe [vakcín] nepoužívajú“, je prísnym logizmom a zároveň voľným eufemizmom, ktorý má zjemniť krutú skutočnosť v očiach laickej verejnosti.
Nie je mi ľahostajné nič z toho, o čom som sa dočítal, a preto sa chcem pridať k verejnej prosbe všetkým slovenským biskupom, aby pred svetom bránili výhradu vo svedomí voči vývoju, dispenzácii, aplikácii a príjmu vakcín vyprodukovaných alebo testovaných na embryonálnych a fetálnych bunkových kultúrach a líniách.
Poznámky a zdroje: